Ach, tie horúčavy...

25.08.2017

Určite poznáš ten pocit, keď si len tak hovieš ako hovnivál na gauči a keď vstaneš, je tam po tebe obrovský fľak, ako keby nejaký vorvaň vystúpil na breh. Presne toto a mnohé iné trapasy som zažívala toto leto, keď boli tie najväčšie horúčavy. Ráno vstaneš, že sa naješ a osprchuješ, lenže už keď sa obliekaš, na face ti vystúpi pot. Neznášam, keď sa mi potí horná pera. Snáď sa dám nahovoriť na ten botox. Ideš z bytu, kde je horúco a nedá sa to vyvetrať a naslastnejší pocit začína pri otvorení šoférových dvier. Ovalí ťa také dusno, žeby sa nemusela hanbiť ani najhorúčejšia suchá sauna. Keďže meškáš do práce ako vždy, aspoň ja to tak mám, tak snáď ani nevetráš a sadáš si do tej pojazdnej mučiarne. Čo je oproti horúcemu autu nejaká sopka, tsss, tam si predsa nesadáš. Pri troche šťastia pomôže otvoriť okná a nedostať prievan, alebo zapnúť klímu a nedostať prinajmenšom nádchu. Napokon, keď si prežil všetky tie nástrahy na ceste, nemyslím tým len srnky pri krajnici diaľnice, ale aj rôzne iné zvery, za volantmi áut, dostaneš sa z bodu A do bodu B. Vystupuješ s mokrým zadkom, pričom dúfaš, že to nikto nevidí. Aspoň tie moderné budovy majú nejaký chladiaci systém, takže sa najbližších jedenásť hodín nemusíš pariť. Po práci zas sadneš do horúceho auta, máš jediné šťastie, že je uz večer a ten hlúpy oskar konečne zaliezol buvinkať. Premávaš sa horúcimi ulicami a snažíš sa vetraním utiecť tomu teplu. Keď nakoniec dorazíš domov, bez srniek a jeleňov na prednej kapote, si rád. Si veľmi rád, že si ešte v skúšobnej dobe a kedykoľvek môžes z tohto pekla vypadnúť. ....

Až na to, že na krku máš hypotéku a pod krkom nôž v podobe slovenského štátu...Welcome to Slovakia... (tak si nakoniec dáš len vychladené pivko a čakáš na pozitívnu správu od Iľka)