DOLCE far NIENTE...

Miláno. Vraj... mesto módy, umenia, futbalu, jedla a kávy. Nemám v pláne písať, aké pamiatky, či nepamiatky som navštívila, všetko vrátanie fotiek sa dá nájsť na Gúgli za desať sekúnd a verte mi, že aj v Jakubove "býva Gúgl" (raz ho hľadala jedna moja bývalá kolegyňa). Módou som však bola sklamaná, keďže Miláno sa pokladá za jednu z jej metropol, ľudia tam boli väčšinou oblečení obyčajne, až veľmi. Pár drahých butikov, ktoré som si obzerala len očkom, pretože som nemala náladu pretkávať sa miliónom ľudí v nákupnej galérii Viktora Emanuela II. dávalo tušiť, že jeseň je už v plnom prúde, aspoň čo sa týka módneho priemyslu. Keďže nie som zástanca preplnených centier a námestí, vybrala som sa poobzerať si širšie okolie. Našla som skvelú kaviareň. Čo ma však prekvapilo, boli ľudia v nej. Až doteraz som netušila, že Taliani, ľudia, ktorí sú pokladaní za pohoďákov si kávu vychutnávajú "na stojáka". Kým som si pila svoje capuccino, v kaviarni sa ich vystriedalo asi dvadsať. Prišli, objednali si ristretto, alebo espreso, šupli ho do seba ešte horúce a postojačky. Pozdravili čašníka a vytratili sa. "Ciao bella", znelo na každom mojom kroku. Všetci sa aj napriek rýchlej káve zdali pohodovo naladení. Myslím, že si život vedia vážne užívať. Jediný kto sa ponáhľal boli turisti presúvajúci sa z jednej starej budovy do druhej. Samozrejme popri tom strúhali vtipné a vážne, občas aj sexi pózy na instagram. Vedela by som si predstaviť tam žiť. Miláno sa stalo jednou z mojich lások, ktorá naozaj začína konkurovať Budapešti. Tá atmosféra minulých čias, úzke uličky lemované farebnými budovami, všetko v jednom štýle. Pohodoví ľudia, horúca káva, muži, ktorí sa na vás stále usmievajú. Pro tip: ak si "zúfalá žena", ktorá nemá sebavedomie, určite ti s ním pomôžu Taliani. Nočný život som si užila asi tak, že mi pod oknom vrieskali každý večer cca do štvrtej rána. Očividne nemajú problém s nočným pokojom, ale kto by predsa chcel, unavený po celodennom chodení a toľkých vnemoch spať? Snáď iba blázon. A tým ja jednoznačne som! Snáď najviac som si užila deň pred odletom, keď som sa vybrala do parku na neskoré raňajky. Nádherný park Sempione, z jednej strany obklopený hradom a z druhej víťazným oblúkom, bol proste oázou v meste plnom ruchu. Dala som si "cafe grande" a pozorovala som ľudí naokolo. Dokonca ku mne prišiel aj jeden holub, opýtať sa, ako sa mám. S holubmi som už predsa veľká kamoška. Mala som sa výborne. Taliani sú dobrosrdeční ľudia s večným úsmevom na perách, určite ich odporúčam navštíviť a zažiť to spomínané DOLCE far NIENTE - sladké ničnerobenie.