Keď strach má veľké oči a hnev cerí zuby...

Určite poznáš ten pocit, keď ti ide srdce z hrude vytlačiť, máš spotené dlane... a... a mozog? Ten akoby zamrzol a do poľa pozornosti ti hádže len jeden katastrofický scenár za druhým. Telo je v strese, zvyšuje sa ti produkcia adrenalínu a svaly sú pripravené na boj, alebo útek.

Práve teraz sa nad tým zamýšľam, pretože v tejto dobe je strach často obchodovanou komoditou. Médiá, ktoré by sa mohli tváriť aspoň trochu objektívne (aj keď je to dosť naivná predstava, keďže sú vlastnené súkromnými osobami a firmami) na nás chrlia spŕšku strachu. Sama som si riešila strach z toho, kam táto naša planéta Zem, spoločnosť a v neposlednom rade aj každý jednotlivec speje. A kam vlastne spejem ja? Avšak, dovolím si tvrdiť, že som sa s týmto strachom celkom dobre popasovala. Pochopila som totiž, že jediné na čom na tomto svete záleží je to, AKO SA CÍTIM JA (ty). A ja, a ver tomu, že aj ty sa chceš cítiť len dobre. A ako už asi začínaš tušiť, strach je obrovským vykrádačom dobrých pocitov a šťastia. Je to ako malý bankový hacker, ktorý si každý deň odpíše z niekoľkých tisícov účtov po celom svete aspoň po 1 cente. Jasné kto by riešil jeden cent, väčšina z nás si to ani nemusí všimnúť, ale za rok máš na účte o 3.65 € menej. Niektorí z nás na Slovensku majú túto sumu ešte stále ako hodinovú mzdu! Tento hacker ťa teda obral o hodinu tvojho času. O hodinu tvojho života! (Čo je v dnešnej dobe aj tak zanedbateľné oproti tomu, koľko času "zabijeme" pozeraním instagramu, že?) Lenže ten náš veľký hacker a.k.a. strach ti berie tvoju životnú energiu, tvoje dobré pocity, tvoju kreativitu, tvoju seba-lásku, tvoju chuť zmeniť sa k lepšiemu a nevnímať to "zlo" zvonku. Všetko čo vnímaš pod čiernym, hustým závojom strachu ti doslova berie život. Opantá ti zmysly a ty myslíš len na nezmysly.

Ja som sa rozhodla vziať si svoj život späť. Najprv som prestala sledovať médiá, no opantal ma hnev. Hnev na ľudí, ktorí si neuvedomujú, že sami sebe a čiastočne aj NÁM/MNE tvoria realitu. Tú realitu, ktorú som nechcela vidieť, tú ktorá ma hnevala a nedávala mi žiadne nádeje na lepšiu budúcnosť. Tiež som sa hnevala aj na seba. Že nie som schopná myslieť pozitívne, že sa neviem vyhrabať z týchto pomyselných sračiek, alebo že nedokážem odísť z tohto štátu a žiť si niekde v pokoji na hamaku. Lenže boj ani útek to nijako nevyrieši. Vždy si totiž všetko nesieš so sebou ako kopu bahna na chrbte. (ešte sa s tou kopou aj zle uteká, haha)

Riešením je dostať sa do svojho srdca, prestať rozumom analyzovať každý "štekot psa" a vnímať srdcom jeho posolstvo. Riešením je tvoriť si vlastnú realitu, nezatvárať oči pred tým, čo sa deje vonku, ale nenechať sa vtiahnuť do kolotoča strachu a nenávisti. Neprikladať týmto podnetom žiadnu váhu. Len si v pokoji a láske POZORNE a VEDOME tvoriť svoju víziu šťastia a bez zapájania sa pozorovať čo sa deje naokolo. Takto som sa teda odosobnila od strachu a hnevu. Samozrejme, občas sa ešte niečo zákerné z môjho podvedomia vynorí a ja som vlastne rada, že môžem odhodiť ďalšiu zo svojich 70-tich sukieň. Až sa jedného dňa ocitnem nahá, bez sukní, bez nohavičiek a bez strachov, blokov a programov, ktoré mi "bránia" žiť život svojich snov, život anjelov. A aj preto ma necháp zle, pretože emócie strachu, hnevu a nenávisti totiž nie sú negatívne, ako by si si mohol myslieť. Každá emócia je nám prospešná, ak ju precítime a prídeme na koreň problému, na ktorý sa nám snažila poukázať. Nudiť sa teda určite nebudeme! Len sa v nej netreba utápať a rochniť ako tá sviňka v bahne. No nie je ten život krásny? :)

p.s.: Prajem ti veľa sily, lásky a porozumenia nielen k sebe, ale aj k svetu navôkol...