jesenná

bola sa prejsť, nastal čas jesennej nostalgie.

prvý november, sviatok všetkých svätých.

zotmelo sa, vtedy tú magickú atmosféru nasávala najradšej.

prešla sa pomaly pomedzi hroby, pomyslela si, ach, koľko je tu pochovaných snov. koľko z týchto ľudí, čo jej ležia pri nohách si ich ozaj splnilo?

koľko lások je tam stratených, nevypovedaných, slová, ktorými občas šetríme a potom ľútosť, ktorá nás neminie.

zafúkal vetrisko, žeby znamenie?

ponáhľaj sa domov, neplač nad nami, bež a ži svoj život, svoje sny....neprežívaj ako my.

vietor, ten starý darebák, ktorý sa na zemi poneviera už milióny rokov, presvedčil ju...

milovala jeseň.

farebnú, voňavú, teplú, veternú..ale aj drsnú a čľapkavú

pálenie sviečok, ich teplo, svetlo jasné, to všetko jej už bolo jasné,

svetlo a teplo potrebujú všetci, tak ako lásku a sny

a teraz sa zababuš do deky a spi!