New York, New York

06.01.2019

Každý, kto čo i len očkom zavadil o film Sám doma stratený v New Yorku si toto mesto vie určite aspoň predstaviť. Od kedy som sa však ja sama prechádzala po tých známych miestach, ktoré už figurovali v toľkých filmoch, občas som tomu nemohla uveriť. Po vystúpení z lietadla som nemohla uveriť tomu, že konečne stojím na americkej pôde. Že chodím po kontinente oddelenom oceánom od Slovenska vzdialeného niekoľko tisíc kilometrov. V míľach je to rozhodne menej. Že možno aj toto letisko budovali niektorí zo slovenských predkov.

Vzhľadom na to, že Američania nemajú dlhú históriu, žiadne paláce z 10. storočia ani hrady a zámky, chtiac, či nechtiac obdivuješ len "modernú kultúru". Stovky mrakodrapov týčiacich sa nad riekou Hudson. Mrakodrapy, ako základne pre nákupné a biznis centrá, byty, nemocnice, kaviarne, reštaurácie a k tomu ako bonus, nádherný výhľad na budovy oproti. Keď chceš mať naozaj nádherný výhľad tak odporúčam navštíviť Top of the Rock, hádam najznámejšiu výhliadku. Ja som tam bola dokonca dvakrát, existuje totiž lístok Night and Day, za ktorý sa vyvezieš výťahom 64 poschodí za niekoľko sekúnd dvakrát počas 24 hodín. Výhľad zhora je skutočne neopísateľný. Pozeráš sa na tie malá mraveniská a ešte menších mravčekov, ktorí sa splašene pohybujú hore-dolu. Vnímaš ten pokoj nad oblakmi, pozeráš sa na nádherný západ slnka nad sochou Slobody a myslíš si, tak to sa mi asi sníva.

Tak sa asi cíti aj náš Stvoriteľ, keď sa pozerá zhora na ten zhon. Ako keď si stiahneš novú verziu hry Sims a buduješ si svoj malý svet. V hre sims však "ľuďom zadávaš úlohy ty", bez teba by zomreli. V skutočnej hre zvanej život ti však vesmír necháva slobodnú vôľu, môžeš žiť bez neho, ale môžeš žiť aj s ním. A život s ním je oveľa ľahší ak uveríš. Ak uveríš, že všetko má svoju príčinu aj následok, vtedy sa pre teba život stane oveľa jednoduchším a znesiteľnejším.

Mojou príčinou bol sen o cestovaní. O navštívení New Yorku som snívala dlho pred tým, ako som si vôbec trúfala pomyslieť, že tam raz budem. Bola som. A bolo to skvelé. Ďalšia skúsenosť na ceste životom, ďalšie spomienky na šťastné chvíle. Iste, keď nás čekovali na letisku, nebolo mi všetko jedno, majú tam prísne protokoly a môjho cestovateľského kamoša poslali tuším na všetky tie "extra" kontroly. Aspoň viem, že nie je terorista. :D Ale predsa len, keď sme sa mali vracať domov, skutočne som sa tešila. Nevedela som sa dočkať letu. Dosť bolo amerického jedla, starbucksovej kávy, motania sa po metre a stretávania typicky amerických xsichtov. Dosť bolo preplnených ulíc, atrakcií a dokonca aj hračkárstiev. Dosť bolo vyčkávania v radoch aj do kostolov a prehľadávania tašiek pri vstupe skoro do každej budovy. V takýchto chvíľach som naozaj rada, že žijem na krpatom Slovensku, a že o nás Amíci ani len netušia. Bolo super a chcela by som tam ísť ešte aspoň raz, ale už v lete. Aby som si mohla vychutnať piknik v Central Parku s horúcou kávou od Blue Bottle a sendvičom v ruke.

"Setčeno a podtrženo" v amerike je sveta žiť! Toľko národov, ktoré žijú pokope v zdanlivej symbióze, jedlo z ktoréhokoľvek kúta sveta rovno pod tvojim oknom. Káva zo všetkých krajov, sladkosti, o akých si ani len netušil a ľudia. Ľudia, ktorí sa na teba stále usmievajú a pýtajú sa ako sa máš. Toto je Amerika, taký je New York, plný kontrastov ako čierna a biela, dobro a zlo, mrakodrapy a metro.