#NOphonewhentalkingtopersonchallenge

Väčšinu času, čo som doma, nepozerám telku. Dnes som ale úplnou náhodou prepla na film, ktorý sa volá Darca. Veľmi ma zaujal, pretože síce je z roku 2014, ale akoby ukazoval dnešnú realitu, z určitého uhla pohľadu. Pointa filmu bola v tom, že všetci obyvatelia "mesta" žili s akoby vypnutými citmi. Poznali, čo je to úsmev, ale nepoznali radosť, lásku, šťastie, "poznali" život, ale nepoznali smrť, bolesť, strach. Dokonca nepoznali ani fyzický dotyk, teplo objatia. Darca v tom filme figuroval ako sprostredkovateľ spomienok na časy, keď ľudia ešte cítili ozajstné emócie, tak ako to býva v našom svete. Všetko má klady aj zápory. Je svetlo aj tma. A prijímateľ týchto spomienok bol stále len jeden vyvolený spomedzi ostatných. Nikto iný nevedel o existencii hudby, tanca, sánkovačky, plachtenia, nepoznali adrenalín, ani motýliky v brušku, ako sa to stáva, keď sa človek zamiluje. (a čo je ešte horšie, nepoznali ORGAZMUS - LOL!) Ako sa tak prijímateľ stotožňoval s darcovými spomienkami, prirodzene mu začali chýbať. Snažil sa zmeniť tento jednofarebný, bezduchý svet, plný pekných a úspešných "robotov". Začal svojou zvedavosťou a láskou ovplyvňovať aj malého "brata", batoľa, ktoré im priniesli domov a tak isto aj Darcu a svoju kamarátku, ktorú mal rád. Za všetkým stála akási predstavená, ktorá mala predstavu o dokonalom svete, kde síce nebude bolesť, strach a vojna, ale ani radosť, šťastie a láska.

A ako sa mi tento film spája s dnešnou realitou? Aj my sme občas utiahnutý do seba, pozeráme na telku, čumíme do mobilov a s partnerom, alebo rodinou prehodíme občas pár zdvorilostných viet. Žeby to bola akási emocionálna ochrana pred sklamaním? Čo ak sa budeme rozprávať hlbšie ako inokedy a on/ona zistí aký som zraniteľný? Alebo je to naša pohodlnosť, nemáme záujem o seba a tým pádom nemáme záujem ani o ľudí okolo nás? Sme otrokmi moderných technológií, nad ktorými sa občas pousmejeme alebo zľutujeme, ale nedajú nám tie skutočné emócie v podobe lásky, alebo bolesti. Nezahrejú nás a neobjímu. Nerozčúlia a nezarmútia, nepocítime ani bolesť, keď nám otec dáva výchovnú na zadok. A my sa v tejto dobe týchto emócií dobrovoľne zriekame. Nechávame sa opantať "krásou" na obrazovke a často si neuvedomujeme, že tá krása je všade okolo nás.

Keďže teraz na instagrame frčia rôzne výzvy, (challenges) nech si dá každý kto to uzná za vhodné alebo potrebné svoju malú duchovnú výzvu: #NOphonewhentalkingtopersonchallenge v preklade: nehraj sa s telefónom keď máš pri sebe dôležitú a blízku osobu a bavíte sa spolu. Týmto si vzájomne preukážete nielen rešpekt, ale aj pozornosť a lásku, a o tú predsa v celom vesmíre ide! O LÁSKU!

HOWGH!