Šaty, čo robia ma človekom

Chudera! Takéto pomenovanie som si včera vyslúžila od môjho brata. Myslím, že som si to nebrala príliš osobne, ale zamýšľam sa nad jeho dôvodom. Vraj: "žena, ktorá chodí 8 rokov s chlapom a neprinúti ho, aby si ju vzal je chudera." (za to, že to zverejním budem asi už aj hysterka s vymytým bio mozgom) 

A ja sa pýtam, kto je vlastne chudák? Ten, kto si žije život podľa vlastných ( i keď zatiaľ nejasných) predstáv a má odvahu na to, aby tak žil, alebo ten, kto je spútaný konvenciami, domnienkami a strachom zo samoty, či dokonca z toho, čo povedia ľudia?

Musím uznať, že som rada čiernou ovcou našej rodiny. Teší ma totiž, že život neberiem ako sled náhodných udalostí, a že viem, že v živote nemusím len trpieť. Som rada, že mám otvorené myslenie a nič neberiem ako hotovú vec. Som otvorená viacerým scenárom vo filme zvanom život. Je to predsa MOJA životná rola! Aktuálne mám také hútavé obdobie. Veľa vecí sa snažím zrovnať si nielen v hlave, či tele, ale hlavne v srdci a v duši. Verte mi, nie je to vôbec jednoduché. Myslím si však, že je úžasné ako ten vesmír + ja fungujeme. Nikdy ma to neprestane fascinovať. Myslíte na niečo, alebo na niekoho a zrazu je to tam! Poznáte ten pocit? V kútiku duše som sa potrebovala s niekým porozprávať, s niekým ako ja, kto zmýšľa podobne, cíti podobne, proste je na rovnakej vlne. Táto vlna sa volá- budem mať 29 rokov, som slobodná a bezdetná! A hádajte na čo som prišla? Nie som v tom sama. Potrebovala som sa v tom uistiť. Nemyslite si, nechcem sa v tom utápať a hrať sa na obeť, len je občas fajn vedieť, že všetko sa dá vyriešiť minimálne tak skvele, ako to pred vami zvládlo nespočetné množstvo vám podobných. Nemyslím si, že môj brat a rodina sú hlúpi, akurát nie sú otvorení viacerým možným scenárom. Žijú v mylnej domnienke, že keď niečo funguje, respektíve nefunguje im, musí to tak platiť pre všetkých. Ale ...čo ak? Čo ak to osobe s inou povahou, skúsenosťami a vedomosťami fungovať práve tak nebude?

Väčšina ľudí naprieč generáciami nevnímala počas svojho detstva nič iné, len to, že nie sú dosť! Dosť dobrí, pekní a slušní....a teraz sa po svete poneviera nesmierne množstvo utrápených ľudí, so zranenými srdciami a snažia sa z týchto tráum vylízať. Niekde tam je aj malá Danča. Lížem si rany, ale zabudla som, že nie som pes a moje sliny nie sú liečivé. Chcem sa posunúť ďalej a moja minulosť mi stále dýcha na päty. Vraj stačí prijať to. Prijmi sa taká, aká si! Tak teda, prijímam! Prijímam svoju rebelantskú povahu, pre niekoho možno neuchopiteľnú, nepochopiteľnú, nespútanú, drzú malú Danču. Objímam sa a ďakujem si, že som to sebou vydržala. Nebolo to vždy jednoduché. V konečnom dôsledku milujem byť INÁ, milujem byť taká aká som. Práve takúto ma svet potrebuje   (a teba tiež). Dievča čo má "gule" ísť s kožou na trh. 

A tak každé ráno pred prebudením obliekam si šaty čo robia ma človekom. Človekom zraniteľným, nenásytným, skvelým, vtipným, drzým a tvrdohlavým a ďakujem za každý deň, kedy môžem byť božským v tele človečom. A už viac nebojím sa sama sebou byť, aj keď stále hľadám sa a neviem sa pred (sebou) svetom skryť.