Čože je to.....Sloboda?

Sloboda. Čo ti napadne pri tomto slove? Ide o zdanlivo jednoduché slovo, ale vyjadruje podstatu každej jednej bytosti. Napadá mi pri ňom miliarda asociácií, snáď sa aspoň jednou priblížim k vysvetleniu toho, ako ju ponímam ja.

Každý z nás sa rodí ako slobodná duša, lenže zvykmi v rodine a okolím sa každou pripomienkou, každým zákazom a príkazom náš okruh slobody okresáva. Až nakoniec sa stávame otrokmi našich príbuzných, ktorí si myslia, že je to pre tvoje dobro. Otrokmi vlád, ktoré sme si zvolili, aby slúžili oni nám a nie my im. A nakoniec bábkami obchodného, reklamného a farmaceutického priemyslu.

Pri mojej profesii (optometristka) sa stále častejšie stretávam s tým, že ľudia dobrovoľne siahajú po antidepresívach. Neviem si ani predstaviť, čo musí tomu človeku behať po rozume, keď siahne po umelej náhrade šťastia. Paradoxne väčšinou ide o pomerne zdravých jedincov, takže to najhlavnejšie im zjavne nechýba. Je to dobrovoľné vzdanie sa negatívnych emócií, ktoré nám pomáhajú sa v živote posúvať vpred, je to neochota pripustiť si, že život býva aj "krutý" ale v 99,9% prípadoch si za to môžeme sami. Je to instantné vypnutie nášho pravého ja, ktoré sa prejavuje aj v negatívnom, alebo smutnom svetle. Je to neochota prijať fakty, že smrť blízkeho nie je koniec, práveže je to len jeho ďalší posun vpred. Keby sme silou mocou nelipli na tomto (ako ho niektorí vnímajú) hroznom živote, sloboda by sa objavila ako prvá.

Veď čo je dobré na tom, ak nerobíme to, po čom naozaj túžime? Napríklad zo strachu z toho, ako na nás zareaguje naše okolie, alebo zo strachu z rečí, ktoré pre nás má prichystané naša rodina. Žiaľ, najväčším nepriateľom slobody je strach. A práve preto treba strach prijať, uvedomiť si ho a poslať ho niekam, niekam odkiaľ nenájde cestu späť, nie ho len potláčať, pretože raz sa ti to môže vypomstiť a ver tomu, že to bude v najnevhodnejšej chvíli tvojho života. Máš strach zo smrti? Je to len nástroj aby sa z húsenice stal jedného dňa krásny motýľ. Metamorfóza. Je to fakt, nikto nevyviazne živý, ale prečo by som si mala robiť komplikovaný život ešte komplikovanejším? Pociťujem slobodu z môjho uhla pohľadu na smrť. Samozrejme, že nechcem zomrieť, aspoň nie predtým ako by som vôbec "žila", ale cítim, že ti toho musím ešte veľa povedať. Teda takým tým mojim spôsobom. (sarkasticko-ironicko-láskavým a hĺbavým- hihi, cítim tu v určitom ohľade menšiu schízu)

Múdry človek by povedal, sloboda (rovanko ako šťastie) je stav mysle, dovoľ si byť slobodný, staraj sa o seba po všetkých stránkach, či už fyzickej, psychickej, ale hlavne duševnej. Sme predsa duše, ktoré majú telo, nie naopak. A až keď bude postarané o teba, bude vlastne postarané o všetkých. Budeš automaticky na všetkom a každom hľadať len to dobré, pretože ak miluješ samého seba, dokážeš iných pochopiť a nesúdiť. Sloboda je v tom čo si potrebujeme uvedomiť. Sloboda rozhodnúť sa aký budeme, s kým budeme, kde budeme bez výčitiek, alebo si ich aspoň prestaneme pripúšťať.

A ako to už v živote býva, tento monológ mi prišiel na um ako blesk z jasného neba! Nie v rozprávke, ale v živote je to tak, že sa maličkosti pospájajú do nádherného celku. A preto na základe nádhernej pesničky od Jiřího Schelingera - Šípková Růženka na teba apelujem: Nebuď ako šípková Ruženka, nečakaj celý život na niekoho, kto ti pomôže a zachráni ťa. Len naivní ľudia veria tomu, že ich zachráni niekto "zvonka", alebo ešte horšie- nejaké lieky! Prebuď sa! Prebuď sa sám, nastal čas žiť život po akom si vždy túžil, život bez obmedzení a strachu. Slobodný život s láskou v srdci a úsmevom na perách. Život nie je rozprávka, život končí "happyendom" len vtedy ak máme odvahu konať, prekonať strach a milovať samého seba. Slobodne...