Strach- slobody vrah
Dnes som si znovu uvedomila jednu krásnu a dosť podstatnú
vec: že vždy, keď som uvoľnená a v dobrej nálade, mám skvelé nápady
na články. Napríklad ako dnes. Prechádzala som sa po mojom obľúbenom mieste na
zbieranie medvedieho cesnaku (mimochodom je veľmi sucho a ešte aj chladno,
takže som našla len malinké lístočky) a znenazdajky som si začala
uvedomovať, ako som na seba hrdá, že som uplynulé dva roky nepodľahla tlaku a strachu.
A potom ma téma strachu začala zaujímať ešte viac. Minule som sa s kamošom
bavila o tom, že nie som bojazlivá. Vravím, veď buď sa to stane, alebo
nie. Načo sa strachovať dopredu? No, keď pôjdem na dovolenku, nebudem si do
kabelky kupovať slzák, čo keby ma prepadli, alebo keď pôjdem v noci domov,
nebudem za každým stĺpom hľadať sériového vraha. Niektorí ľudia a asi vás
bude veľa so mnou v tomto nebudete súhlasiť, ale každý vychádza zo svojich
skúseností. Napríklad moja sestra, kamkoľvek ide, v hlave jej víria všetky
možné aj nemožné "nástrahy" a nevedomky ich privoláva nielen sebe, svojim
deťom, ale aj mne, keď mi kecá do toho, že si mám dávať pozor. Jasné, treba byť
opatrný, ale nemať zbytočný strach, ktorý nás paralyzuje. K tomu všetkému
dodám len to, že ten, kto aspoň trochu ovláda vesmírne zákony musí vedieť, že
to, na čo myslíš sa skôr, či neskôr stane. Jednoducho si to k sebe pritiahneš.
A nééé, že nééé, potvrdí ti to každý raper, ktorý za niečo stojí. (haha) A tak
som vlastne prišla na to, že všetky strachy pramenia z jedného hlavného
strachu a tým je strach zo smrti. Väčšina ľudí sa tento strach snaží "zaplátať"
umelými podnetmi zvonka. Napríklad sa bojíš choroby, ktorá by mohla ALE
nemusela viesť ku smrti, tak si dáš pichnúť včeličku, alebo máš strach z toho,
že otehotnieš, tehotenstvo a deti ťa budú stáť veľa námahy a ty zomrieš
bez toho, aby si si splnila sny, tak berieš antikoncepciu, bez ohľadu na
následky. Toto všetko a ešte oveľa viac sú len záplaty zvonka, len náplaste na rozorvanú osobu plnú strachu. Lenže tak, ako všetko umelé, ani toto ťa
nezachráni. Zachrániť sa predsa musíš ty sám. Najpodstatnejšie je si v sebe
vyriešiť ten "hlavný" strach- že ty po smrti vlastne nekončíš, len meníš svoju
formu. A ten pokoj musíš nájsť vo svojom vnútri, nie z externých zdrojov. Rovnako
ako to platí pri láske. No a tak si pri tých plných gatiach ani nevšimneš
ako je vonku krásne, že práve okolo preletel motýľ, že sa na teba usmial ten fešák
od vedľajšieho stola, alebo na teba zažmurkala kráska pri aute.
Tak prosím ťa,
vysyp bobky a ŽI! :)