Žienka domáca

Dnes som mala kuchynskú náladu. Čo to v praxi znamená? Že som takmer celý deň strávila v kuchyni. Vážne obdivujem všetky tie ženy, niekedy aj chlapov, ktorí dokážu výborne navariť a ešte to aj krásne naaranžovať. Niekedy je to až škoda zjesť! Fakt sa skláňam nad majstrovstvom dobrého jedla. Tá počiatočná vôňa vám najskôr opantá čuch, keď vám jedlo naservírujú, príde na rad zrak a keď sa výborné jedlo dotkne jazyka, nastáva explózia chutí. Ak by ste mali na maškrtnom jazýčku niečo chrumkavé, prišiel by na rad aj sluch. Kombinácia týchto zmyslov s lákavým jedlom je naozaj výnimočná.

Moja kuchynská nálada však začala tak, že som si kuchyňu najprv nádherne upratala, aby som vedela, čo kde mám. Potom som si na obed začala pripravovať brokolicovú polievku, a ako druhý chod zubáča s bulgurom a grilovanou zeleninou. Na tanieri to síce nevyzeralo až tak krásne ako na instagrame, ja som si však pochutila náramne. Najprv som si dala krémovú brokolicovú polievku, ktorá bola ešte horúca a lahodne zahriala moju dušu. Mala som v nej aj ľanové semienka a opekaný chrumkavý chlebík. Krásna zelená farba žiarila v zelenom hrnčeku. Moje zmysli boli opantané. Vlastne, ani tato sa nesťažoval. To už je čo povedať. Do grilovanej zeleniny som na záver pridala cesnak, ktorý to krásne prevoňal. Zvláštne, nikdy predtým som cesnak nemala rada. V poslednej dobe však milujem jeho vôňu na končekoch prstov. Rybku som zmáčala citrónovou šťavou a upiekla aj s kožou do chrumkava. Nakoniec prišiel na rad bulgur. Taká jednoduchá príprava, až sa mi nechce veriť, že sa varí len 15 minút. Všetko spolu hralo a chutilo výborne. Keď som po obede naložila riad do umývačky, zmyslela som si, že si dám kávu. A keď som už mala aj kávu, hodil by sa predsa len nejaký dezert. Tak som si vymyslela ovsené koko- muffiny so šľahačkovo-tvarohovou penou a lesným ovocím. Nechcem sa chváliť, ale využila som len suroviny, ktoré boli v tom čase doma. Prakticky som varila a piekla štýlom ČDD, čiže čo dom dal. Musím sa ale pochváliť, že pečenie mi ide jednoznačne lepšie. Rada experimentujem a vymýšľam si vlastné recepty, ktoré žiaľ nikdy neviem presne zopakovať. Aspoň mám dôvod vymyslieť niečo nové. A hlavne zažiť ten pocit, keď do trúby vložíte surové cesto a o pár minút v celom byte rozvoniava lákavá vôňa. Vtedy je úžasne cítiť to teplo domova. Snáď mi neprídu zvoniť aj susedia. :)  Vychladnuté muffiny som ozdobila penou zo šľahačky a tvarohu a na vrch som poukladala mrazenú lesnú zmes. Lahôdka! Dúfam, že niečo ostane aj na zajtra.