V máji som oslávila svoje tridsiate narodeniny. Jeden by si myslel, že človek v mojom veku už bude vedieť čo chce, možno to dokonca aj mať. Ako dieťa som snívala o tom, že raz budem slávna spisovateľka a pritom si len občas napíšem svoje postrehy na stránku na internete, ktorú pozná pramálo ľudí na to, aby som ňou už bola....
Tak v prvom rade sa priznávam, že občas si ešte aj ja dám nejaké to mäsko (tým nemyslím mužský párok), ale kto je bez viny a mäsa, nech do mňa hodí slaninou!!! No, ak by platilo toto pomerne známe heslo: "Si to, čo ješ!" tak už začínam rozumieť tomu, prečo sú dnešní chlapi plešatí, majú veľké pupky a kozy väčšie...
No nazdar! Je 18. August 2021 a ja som vo svojej 27-čke ešte stále single. Áno, už to tak vyzerá, že sarkazmus nie je pre mužov v mojom okolí až taký príťažlivý ako by sa mohlo zdať. Je síce pravda, že postarší páni na mňa letia ako komáre v období vlhka, ale na takéto zábavky (štrikovanie pred telkou, praženie rezňov...
Kto by nepoznal tento slávny výrok Reného Descarta? Veď si jasne pamätám, že nám ho na dejepise a filozofii omieľali donekonečna! Dnes sa rada zahrám na takého filozofa aj ja. Veď myslenie mi predsa ide! Ale počkať! Ide vlastne o to, či chcem myslieť?
(nechcem zase začínať článok mojím obľúbeným klišé, ale nedá sa mi inak, pretože všetky moje supr-dupr články mi prichodia na um práve počas prechádzok a zapisujem ich pri pití vína- som predsa PÔŽITKÁRKA - a nehanbím sa to priznať! (haha, teraz sa cítim ako na sedení anonymných alkoholikov- volám sa Daniela a NEmám problém s pitím vína, to víno má...
